Walachia Kovárna - drevená zlepovacia stavebnica

Kováčne boli v každej väčšej dedine. Patrili medzi najkrajšie ľudové stavby. Dedinský kováč mal vždy dostatok práce na poľnohospodárskom náradí, na vozidlách a zariadení. Tiež ťažné zvieratá potrebovali okovať. K zariadeniu kováčne patrí vyheň s lapačom dymu, mech na rozdúchanie ohňa, nákova, na ktorej sa dával železu ten pravý a ušľachtilý tvar. Nechýbal ani pevný veľký stôl a veľa náradia: kladivá, kliešte, pilníky, priebojníky, sekáče a veľký zverák. Pretože sa pracovalo s otvoreným ohňom, hrozilo nebezpečenstvo požiarov. Z toho dôvodu sa kováčne stavali osamotené, väčšinou na návsi alebo pri potoku. Bývali murované, ale mnoho ich bolo tiež zrubových. Pred kováčňou býval často prístrešok, kde mohol kováč pracovať pri dennom svetle, ale kde sa tiež odbývali besedy so susedmi a zákazníkmi. Kováči bývali ľudia vážení, ľudia s rozhľadom. Mnohí vedeli tiež liečiť dobytok, s niektorými chorobami a problémami (napríklad so zubami) sa im zverovali aj susedia.